Pred nejakým časom som si kúpil leptanú stavebnicu šesťosého plošinového vozňa Px. Počítam s ním do svojho nehodového vlaku na prevoz VT 34 (ešte musím počkať na nejaký pekný lept žeriavu v TT...). Moje skúsenosti so stavbou som sa rozhodol nafotiť.
Pred začatím stavby som sa rozhodol, že sa budem snažiť pokiaľ možno čo najviac vecí spájkovať (podľa hesla: Najlepšie lepidlo je cín.) a lepenie si nechať ako posledné východisko z núdze...
Stavebnice od firmy HekTTor sa vyznačujú pekne spracovaným návodom na stavbu, takže ani začiatočník sa pri stavbe „nestratí“. Takže pred začatím som si naštudoval návod a pripravil náradie. Na stavbu stačí mať kus pevnej podložky (odrezok z laminátových parkiet a podobne), olamovací nôž, sadu ihlových pilníkov, pár pinziet, špendlíky, rúrkový cín, spájkovačku (postačuje aj trafopájka), spájkovaciu pastu (alebo kolofóniu), ploché kliešte na ohýbanie, jemný (vodný) brúsny papier a ako bonus dobré svetlo a kľud.... Okrem tejto minimálnej výbavy je dobré mať aj niektoré fajnovosti, ktoré nám uľahčia stavbu, ale nie sú nezbytné. Napríklad na začisťovanie leptaných častí bežne používam nie pilník, ale brúsny kameň, na ohýbanie mám ohýbačku leptov a keďže modelárčim po večeroch, keď sú oči po celom dni unavené, rád použijem „čelenku“ so zväčšovacím sklom...
Stavebnica plošiniaku a pod ňou návod na stavbu.
V prvom rade som si pripravil bočnice rámu. Dielce sa najlepšie oddeľujú na podložke tlakom hrotu rezača na spájací výstupok. Po odseknutí dielca je potrebné dielec začistiť pilníkom, brúsnym kameňom, alebo šmirgľom.
V prvom rade som si pripravil bočnice rámu. Dielce sa najlepšie oddeľujú na podložke tlakom hrotu rezača na spájací výstupok. Po odseknutí dielca je potrebné dielec začistiť pilníkom, brúsnym kameňom, alebo šmirgľom. Vysekávanie častí z „aršíku“. Dielce držia na pomocných výstupkoch, ktoré treba ostrým hrotom odseknúť. Vysekávanie je dobré robiť na tvrdej podložke (okrem spomínaných zbytkov parkiet je dobrá aj podložka zo skla), aby sa pod tlakom noža nepreliačil lept.
Pomocné výstupky je možné po vyseknutí jemnými cvikačkami, alebo obyčajnými nožnicami odstrániť (pozor na možné poškodenie leptaného dielca) a následne zbytky výstupku obrúsime pilníkom, šmirgľom, alebo brúsnym kameňom, ako je na obrázku.
Pozdĺžnik rámu pripravený v ohýbačke leptov na ohnutie.
Po ohnutí som pozdĺžniky najprv pospájkoval jemnou vrstvou cínu. (pred spájkovaním dielce zvyknem prebrúsiť nasucho jemným „vodným“ šmirgľom).
Pospájkované obe časti pozdĺžniku.
Potom možno časti pozdĺžnika zospájkovať dokopy. Spájkovanie sa robí postupným prikladaním hrotu spájkovačky na predmet. Spájkovačku priložiť, rozohriať, nechať vychladnúť, odtiahnuť. Pri používaní stáloohrevnej spájkovačky je potrebné zabezpečiť pritlačenie dielcov pokým nevychladnú... Ak dielce po ohriatí nedržia, pravdepodobne boli predmety málo pospájkované – bolo nanesené málo cínu (ak predmety pospájkujete príliš, cín bude vytekať a zatečú Vám všetky otvory...).
Spájkovanie dielcov, ktoré musia presne sedieť sa uľahčí centrovaním - prevlečením tenkého drôtu, alebo hrotu špendlíka do spoločných otvorov. Tieto otvory sú veľmi dôležité, na koniec do nich prídu upevňovacie háky. Vložením predmetu do dierok zároveň zamedzíme zaliatie týchto otvorov cínom pri spájkovaní.
Hlavný rám a pozdĺžniky pripravené na zospájkovanie. (rám je pospájkovaný aj z druhej strany z dôvodu prípravy na spájkovanie podlahy vozňa)
Zospájkovaný rám.
Po prispájkovaní pozdĺžnych výstuh u mňa prišla malá katastrofa (veď čo, aj majster tesár sa niekedy utne...) Totiž pri spájkovaní podlahy sa mi nepáčilo, ako sa mi podlaha prispájkovala na rám (mal som v trafopájke dlhý tenký hrot a tým malú teplotu) a tak som zobral na lepšie prehriatie veľkú stáloohrevku... Výsledkom bolo totálne prehriatie celého vozňa a tým odpadnutie pozdĺžnikov a čelníkov vozňa... No čo, na vlastných chybách a lenivosti sa človek učí – stačilo vymeniť hrot, takto som musel začať takmer odznovu...
Rám bez pozdĺžnikov a čelníkov po prispájkovaní podlahy... (pred prispájkovaním podlahy som do pripravených otvorov prispájkoval T kusy na prichytenie podvozkov).
Podlaha + rám...
Vozeň po opätovnom prispájkovaní bočníc a čelníkov k rámu.
Vozeň zvrchu.
Tu je treba podotknúť, že som trošku zmenil svoj postup oproti návodu, detaily som sa rozhodol pripevniť nakoniec. Pri pohľade na vyväzovacie háky som začal premýšľať, či predsa nezmením svoje rozhodnutie o spájkovaní všetkého, ale napodiv spájkovanie hákov išlo lepšie, ako som čakal.
Veľkosť háku – hák je položený nad Sk pri hrote špendlíka...
Háky stačilo navliekať do otvorov v ráme, z vonka pritlačiť (použil som korunu, lebo sa mi nechcelo nič iné hľadať...) a z vnútra trčiaci kus prispájkovať, rovnako som spájkoval aj ťažné háky, ale tam stačilo dať vozeň na podložku a hák pridržať pinzetou.
Výstuha tykadla.
Po prispájkovaní prírub nárazníkov som sa pustil do podvozkov:
Najprv som v rozloženom stave zvnútra prispájkoval držiaky brzdových zdrží.
Potom som podvozok ohol, prispájkoval čelníky podvozku a v rohoch spájkou vystužil pozdĺžniky.
Navrchu som prispájkoval klzné nástavce.
Po naohýbaní zospájkovaní som pospájkoval dielce pružníc.
Pružnice a ložiskové domčeky sa spájkujú pritlačené strediacim špendlíkom.
Potom som prispájkoval krytky ložiskových domčekov a bol čas odskúšať podvozky...
Aby sa dvojkolia dobre otáčali, je potrebné ihlovým pilníkom, alebo vrtákom začistiť ložiská. Tým odstránime vady typu nesúmerné zospájkovanie a zvyšky cínu.
Pokusne nasadené plastové kolieska (vo finále budú samozrejme kovové sústružené) . Podvozok je tak dobrý, že aj plastové kolieska s plastovou oskou sa točia veľmi dobre. V prípade, že sa netočia, je potrebné lepšie začistiť ložiská, prípadne jemne vyhnúť bočnice podvozka od seba.
Takmer hotový vozeň osadený podvozkami čakajúci na pripevnenie spriahadla, nárazníkov a kolesa ručnej brzdy.
Tak toto boli moje dva modelové večery. Netvrdím, že moje postupy sú najlepšie, ale možno Vám ukázali, že aj takto sa dá vozeň postaviť. O povrchovej úprave a dokončení vozňa niekedy na budúce...
PS: Ak ste so sebou príliš spokojný, a hrdý, čo ste dokázali, treba zobrať model na stretnutie kamarátov – modelárov. Dozviete sa okrem pochvál, ako ste to dobre urobili aj dobre mienené rady, čo musíte vo svojej práci vylepšiť. Napríklad na vozeň pripevniť pravú drevenú podlahu... Ale takúto konverziu vozňa si nechám až na dlhé zimné večery, keď si kúpim vozeň ďalší...
Marian Pavúk Paulini
|